Aktuálna novela Trestného zákona
Nebezpečné elektronické obťažovanie
Dňa 01. júla 2021 nadobúda účinnosť zákon č. 236/2021 Z. z., ktorým sa novelizuje Trestný zákon.
Touto novelou pribudne v osobitnej časti Trestného zákona nová skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania (§ 360b Trestného zákona). Predmetná skutková podstata reaguje na rozšírenú problematiku posledných rokov - tzv. kyberšikanu, teda obťažovanie, týranie alebo prenasledovanie v digitálnom prostredí, ktoré sa vyznačuje najmä tým, že páchateľ využíva na svoju anonymitu, existenciu menšieho počtu prekážok (napríklad neprítomnosť iných osôb na mieste činu) a taktiež na skutočnosť, že útok uskutočňuje kdekoľvek a kedykoľvek.
Trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania sa dopustí ten, „kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že a) ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo b) neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach.“
Niektoré z prejavov kyberšikany bolo možné stíhať aj podľa doterajšieho znenia Trestného zákona, keďže pri splnení ďalších predpokladov mohlo byť takéto konanie kvalifikované ako niektorý z iných trestného činu. V prípadoch, kedy konanie síce bolo prejavom kyberšikany, ale nespĺňalo ďalšie zákonné kritériá, nebolo možné naň aplikovať trestnoprávne normy. Na uvedený nedostatok právnej úpravy poukázal aj generálny prokurátor vo svojej výročnej správe z roku 2019, v ktorej konštatoval, že prejavy kyberšikany majú častokrát trestnoprávne následky, avšak nie je všetky takéto prejavy je možné trestne stíhať podľa doterajšej právnej úpravy. Generálny prokurátor ďalej tiež poukázal na kyberšikanu, ktorá je mierená voči deťom, ktoré sa vzhľadom na svoj vek a schopnosti nevedia efektívne brániť, a takýto nepriaznivý vplyv častokrát vyúsťuje až do tragických následkov.
Trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania je reakciou na nové formy kriminality, ktoré prináša technologický vývoj, ktorý prináša páchateľom nové možnosti pri páchaní rôznorodej trestnej činnosti. S prejavmi nenávisti a agresie sa na sociálnych sieťach stretávame dennodenne, a to najmä v komentárových sekciách príspevkov rôznych médií, či politických subjektov. Je však nemysliteľné, aby sa každé vystupovanie na sociálnych sieťach, ktoré pôsobí drzo, útočne alebo výsmešne považovalo za tak závažné, aby zasluhovalo trestnoprávny postih. Určenie hranice medzi trestným činom nebezpečného elektronického obťažovania a menej závažným „podpichovaním“ bude v konečnom dôsledku úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Vzhľadom na to, že trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania je v základnej skutkovej podstate prečinom, pri posudzovaní každého spáchaného skutku bude potrebné, s ohľadom na § 10 ods. 2 TZ (tzv. materiálny korektív), skúmať aj závažnosť takéhoto skutku.
Zoznam publikácií
Práva cestujúcich pri zrušených a omeškaných letoch
Náhradné výživné
Rezervácia na Bookingu, je záväzná alebo nie?
Ďalšie zmeny v obchodnom registri
Úrad pre správu zaisteného majetku
Aktuálna novela Trestného zákona
Aktuálna novela Obchodného zákonníka
Koronavírus (COVID-19) a skončenie pracovného pomeru
Chyby zamestnávateľov pri výpovedi z organizačných dôvodov a tipy ako im predchádzať
Doručenie výpovede - možnosti a príklady
Príplatok za nočnú prácu počas sviatku – ako sa počíta? Prečítajte si celý článok na: https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/priplatok-za-nocnu-pocas-sviatku-ako-sa-pocita © Podnikajte.sk
Vrcholový manažment ako konečný užívateľ výhod
Konečným užívateľom výhod musí byť vždy fyzická osoba. V určitých prípadoch sa do obchodného registra zapisujú údaje členov vrcholového manažmentu.
Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra – koho sa netýka
Väčšina spoločností je povinná zapísať údaje konečného užívateľa výhod do obchodného registra do 31.12.2019. Kto však túto povinnosť nemá?